Mnohí zamestnávatelia a ich zamestnanci sa stretávajú s neistotou, kedy ich aktivity v zahraničí spadajú pod bežnú pracovnú cestu, a kedy naopak, ide o kvalifikované cezhraničné vyslanie zamestnanca (z anglického „posting“). Vyslanie zamestnanca a zahraničná pracovná cesta sú v kontexte pracovného práva a práva EÚ dva odlišné pracovnoprávne inštitúty. Tento rozdiel je kľúčový nielen z hľadiska administratívnych povinností, ale taktiež z pohľadu imigračného práva a výrazne ovplyvňuje daňové a pracovné podmienky zamestnanca.
Pri cezhraničnej pracovnej ceste zamestnanec spravidla zostáva daňovým rezidentom domovskej krajiny a jeho mzda podlieha zdaneniu tam, pričom cestovné náhrady môžu byť oslobodené od dane. Naopak, pri cezhraničnom vyslaní môže vzniknúť daňová povinnosť aj v hostiteľskej krajine, najmä ak pobyt presiahne 183 dní v roku alebo ak mzdu hradí subjekt v hostiteľskej krajine, čo môže viesť k povinnosti registrácie na daňové účely.
Ako to teda je? Ak je cieľom cesty práca v zahraničí v prospech domovskej spoločnosti, bez priameho prospechu pre zahraničnú spoločnosť, ide o pracovnú cestu.
- Pracovná cesta je krátkodobý výkon práce v zahraničí v mene domovskej spoločnosti, pričom zamestnanec neposkytuje služby priamo hostiteľskej firme.
Napríklad audítorka britskej spoločnosti vykonáva audit v slovenskej dcérskej spoločnosti, ale prácu vykonáva v mene a v prospech materskej spoločnosti v UK. Podobne, ak manažér nadnárodnej firmy prichádza do slovenskej pobočky na obchodné rokovania a strategické stretnutia, ale neposkytuje priamu konzultáciu slovenskému subjektu, stále ide len o pracovnú cestu. Ďalej sem spadajú filmové štáby, novinári, obchodní cestujúci alebo účastníci konferencií. V skratke, pri pracovnej ceste zamestnanec neposkytuje služby v hostiteľskej krajine. V takomto prípade neexistuje povinnosť registrácie zamestnanca ako „vyslaného“ a zvyčajne sa naňho nevzťahujú osobitné pracovné podmienky hostiteľského štátu.
Naopak, ak zamestnanec poskytuje služby priamo zahraničnej spoločnosti a tá z jeho práce profituje, ide už o spomínané vyslanie zamestnanca, ktoré podlieha osobitným pravidlám.
- Pri vyslaní zamestnanca domovským zamestnávateľom dochádza k výkonu práce v prospech zahraničného subjektu (hosťujúceho zamestnávateľa), ktorý z jeho činnosti profituje.
Napríklad keď technici zo zahraničia prichádzajú nainštalovať linku v slovenskej továrni, konzultant zo zahraničia vykonáva školenie zamestnancov priamo pre slovenskú firmu alebo audítorka britskej spoločnosti prešetruje procesy slovenskej dcérskej spoločnosti a svoje zistenia priamo odovzdáva manažmentu slovenskej firmy. V takomto prípade záleží na rozsahu jeho činnosti – ak iba reprezentuje svoju spoločnosť a rokuje o budúcich projektoch, ide o pracovnú cestu. Ak však poskytuje odborné služby, ktoré sú priamo prospešné pre slovenskú firmu, ide o vyslanie so všetkými administratívnymi povinnosťami. V takýchto prípadoch je už potrebné dodržiavať povinnosti spojené s vysielaním zamestnancov, ako sú registrácia zamestnanca v hostiteľskej krajine ešte pred vyslaním, dodržiavanie minimálnych pracovných podmienok hostiteľskej krajiny a pod. Pre štátnych príslušníkov tretích krajín zároveň vzniká povinnosť mať udelený pobyt na účely zamestnania ešte pred začatím výkonu práce, resp. stačí podať úplnú žiadosť o udelenie prechodného pobytu (článok 8 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ), pričom toto povolenie vydáva príslušný cudzinecký úrad hostiteľskej krajiny.
Z pohľadu zamestnávateľa potom rozlišujeme rôzne druhy povinností v závislosti od dĺžky vyslania, t. j. viac ako 4 týždne, 90 dní a 12 mesiacov.
Z hľadiska európskej legislatívy sa režim vysielania zamestnancov riadi Smernicou 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Táto smernica zaväzuje zamestnávateľov zabezpečiť, aby vyslaní pracovníci mali rovnaké základné pracovné podmienky ako miestni zamestnanci, vrátane minimálnej mzdy, pracovného času a ochrany zdravia. Pôvodná úprava viedla k situáciám, keď vyslaní zamestnanci pracovali v horších podmienkach ako miestni pracovníci, najmä pri dlhodobých vyslaniach. Táto situácia priniesla novelu Smernicou 2018/957/EÚ, ktorá zaviedla princíp „rovnaká mzda za rovnakú prácu“, sprísnila podmienky dlhodobého vyslania, posilnili práva vyslaných zamestnancov, pričom dlhodobé vyslania nad 12 mesiacov musia spĺňať takmer všetky podmienky pracovného práva hostiteľskej krajiny.
Na rozdiel od vyslania sa pracovné cesty riadia všeobecnými pravidlami voľného pohybu osôb a krátkodobých pobytov. Napríklad občania Spojeného kráľovstva po brexite môžu stále na základe článku 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU) a Nariadenia (EÚ) 2018/1806 cestovať do Schengenu bez víz na obdobie nepresahujúce 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Podľa § 111 ods. 2 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov v Slovenskej republike sú však povinní nahlásiť svoj príchod na cudzineckej polícii do troch pracovných dní (uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých občanov tretích krajín). Ak je osoba ubytovaná v hoteli alebo inom podobnom zariadení, túto povinnosť za ňu preberá automaticky ubytovacie zariadenie.
Pri vysielaní zamestnancov upozorňujeme, že nesprávna klasifikácia práce môže viesť závažným sankciám. Preto, ak zamestnanec prichádza do zahraničia len v rámci pracovnej cesty, odporúčame dodržiavať pre istotu aj tieto dôležité pravidlá: zamestnanec nesmie dostávať žiadne pokyny od hostiteľského subjektu, mal by používať vlastné pracovné pomôcky, nie tie, ktoré poskytuje zahraničná spoločnosť, a hostiteľský subjekt by nemal domovskej firme refundovať žiadne náklady na jeho pobyt. V Slovenskej republike by ste riskovali porušenie zákazu závislej práce bez riadneho zamestnania sa u slovenskej hosťujúcej spoločnosti, ktorá by následne mohla byť zapísaná do Zoznamu nelegálnych zamestnávateľov so všetkými obmedzeniami s tým spojenými.
Ak potrebujete kvalifikované pracovnoprávne a imigračné poradenstvo, prípadne sa stretávate s podobnými situáciami ako uvádzame vyššie, avšak nie ste si istí, či postupujete správne, v CREDIS Law Bratislava vám s tým radi pomôžeme.
